Novembrový summit Východného partnerstva vo Vilniuse sa blíži a je zaručené, že už aj tak vysoké napätie sa bude na všetkých frontoch len stupňovať. Slovné spojenia ako “obchodná vojna” a “ekonomická samovražda” sú v médiách na dennom poriadku opisujúc ašpiráciu Ukrajiny podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Rétorika Ukrajiny je jedna vec a realita druhá – Andrew Wilson ju vystihol skvele keď napísal: “… celá história Ukrajiny môže byť napísaná z pohľadu jej oscilácie medzi dvoma stranami…”
Návštevy, zákazy a čo na to ľudia?
Posledná návšteva Vladimíra Putina pri príležitosti 1025-ho výročia kristianizácie Rusi v Kyjeve bola ostro sledovaná svetovými médiami. Jej reálne výstupy je ťažko súdiť, nakoľko oficiálna časť programu neumožnila vyjadrenia k budúcnosti Ukrajiny. Naopak je isté, že osobné stretnutie prezidentov sa tejto témy bezpochyby dotklo. Výsledok však vidieť nebolo a rôzni analitici špekulujú skôr o negatívnych dopadoch na Rusko-Ukrajinské vzťahy, prípadne, že návšteva Putina mala malý dopad na aktuálne smerovanie Ukrajiny. Manifestácia Rusko-Ukrajinskej jednoty a blízkosti môže byť považovaná za snahu Moskvy pripomenúť Ukrajincom, kto je ich “historicky a kultúrne blízky národ“.
Najnovšia otázka však stojí úplne inak: Ako ďaleko je ochotné Rusko zájsť v snahe odradiť Ukrajinu od podpisu asociačnej dohody s EÚ a v prezentácii svojho vplyvu v regióne?
Niekoľko hodín po návšteve Vladimira Putina sa médiá začali zapĺňať správami o zákaze dovozu ukrajinských sladkostí značky Roshen do Ruskej federácie. V následnosti na rozhodnutie Ruska sa k tomuto zákazu pridali aj ďalšie štáty colnej únie – Bielorusko a Kazachstan. Oficiálny dôvod zákazu sú „slabé štandardy kvality“, ktoré, slovami riaditeľa Rospotrebnadzor (Federálna služba kontroly v sfére ochrany práv spotrebiteľov) Genadia Onišenka, „sú podpriemerné“. Zároveň Rospotrebnadzor vydal vyhlásenie o prítomnosti karcinogénnych látok v produktoch Roshen. Politika alebo realita?
Ďalší z vystrčených prstov Ruska prišiel na začiatku augusta, kedy Rusko podniklo prvé kroky k prísnejším colným kontrolám na Rusko-Ukrajinskej hranici v prípade, že Ukrajina podpíše asociačnú dohodu. K zostreniu celej situácie prispieva fakt, že Rusko je hlavným odberateľom ukrajinského exportu a takýto krok môže mať vážne následky pre ekonomickú situáciu Ukrajiny. Postupný prechod od tichých varovaní k vážnym krokom poukazuje na dôležitosť Ukrajiny pre Rusko a jeho snahy vytvoriť regionálne integračné zoskupenie – Eurázijskú úniu. Napriek tomu, že Európska únia (EÚ) takéto správanie odsúdila, je málo spôsobov ako by mohla Rusko prinútiť k zmene postoja.
Môžu byť v krajine so slabou nezávislosťou súdov a extrémnou korupciou rozhodujúcim faktorom práve občania? Tí v tom tiež nemajú veľmi jasno, avšak posledné zmeny v sociologických prieskumoch naznačujú skôr tendenciu smerovať k EÚ ako k colnej únii Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Prieskumy Razumkovho centra medzi májom a júnom 2013 ukázali, že počet občanov, ktorí si za preferovanú cestu integrácie zvolili EÚ, vzrástol zo 41,7% na 42%. Opačný tábor, zastávajúci colnú úniu Ruska, Bieloruska a Kazachstanu, preferovalo v máji 32,7% a v júni 31% obyvateľov. Najnovšie prieskumy agentúry Rating Group Ukraine z minulého mesiaca však naznačujú o niečo pozitívnejšie závery pre colnú úniu, ktorej pripisujú preferenciu až 40% občanov, zatiaľ čo európsku cestu si vybralo 43%. Ukrajinci sa pohybujú vo veľmi bipolárnom probléme, v ktorom sa kompromisy hľadajú ťažko a rozhodujúca majorita sa zatiaľ na občianskej úrovni nesformovala. Pre politické elity teda prieskumy verejnej mienky neposlúžia ako pomocné vodítko k riešeniu.
Čo na to EÚ?
Akej realite čelí EÚ? Rozpoltenej – na jednej stane stojí pred morálnym rozhodnutím vyžadovať prepustenie Júlie Tymošenko, ktorá sa medzičasom stala sex-symbolom skorumpovaného súdnictva, nesmierneho rodinkárstva a priepasťou medzi elitami a “plebsom“. Na druhej strane môže EÚ mierne ustúpiť v dobrej viere, že veci na Ukrajine sa zmenia pod jej demokratizačným tlakom, v snahe udržať si záujem a pozornosť Ukrajiny. Prvá možnosť prináša nebezpečenstvo, že ponuka EÚ nebude dostatočne atraktívna a celá politika Východného partnerstva zlyhá, pretože krajiny sa otočia smerom k Rusku z čisto pragmatických príčin – okamžité výhody. V prípade druhom si EÚ odnesie silnú kritiku, že kompromituje svoje hodnoty, na ktorých je postavená. Avšak nestratí Ukrajinu, ktorú môže následne dávať za vzor ako úspešný príbeh svojim regionálnym partnerom. Ukrajina nakoniec môže byť rozhodujúcim bodom o úspešnosti Východného partnerstva a zároveň rozhodujúca o podobe spolupráce EÚ s krajinami vo východnej Európe.
Od vzniku politiky Východného partnerstva si EÚ viackrát zahrala rolu troch opíc, z ktorých vždy jedna nevidí, nepočuje alebo nehovorí. Ukrajine sme viac-menej tolerovali otázne vytvorenie Azarovovej vlády v roku 2010 len vďaka poslancom, ktorí krátko po voľbách úspešne prezliekli kabáty, rovnako aj zrušenie ústavného dodatku, ktorý na šesť rokov decentralizoval moc na Ukrajine, a taktiež dlhoročnú implementáciu demokratizačných opatrení ‘á la carte‘, len ak sa náhodou hodili vládnucej elite.
Ukrajina má veľa iných problémov, ktoré vyžadujú riešenie – a zdravotné problémy Júlie Tymošenko, ktoré sú najčastejšie spomínané v médiách, nimi v porovnaní s vážnejšími vnútroštátnymi zlyhaniami nie sú. EÚ sa mierne zasekla v tom, čím mediálne podmieňuje podpis asociačnej dohody a neuvedomuje si, že tým tlačí Ukrajinu do rohu. Paradoxne, už ani nová opozícia, ktorá v uplynulom roku nabrala na sile, nie je úplne nadšená zo scenáru prepustenia Tymošenko, obávajúc sa straty časti svojej sily a rýchlosti, ktorú za posledný rok nabrala.
Mali by sme viac ustúpiť alebo slepo stáť za overenými princípmi? Aj slabé zisky na Ukrajine budú malým víťazstvom, oproti možnosti úplnej straty Ukrajiny v prospech Ruska.
Ratifikácia
Kam sa často diskusia vlastne ani nedostane, je potreba ratifikácie asociačnej dohody. Podpis asociačnej dohody je samozrejme podmienený zásadnými vnútornými zmenami v Ukrajine, ktoré by EÚ dodali istotu o reálnom zámere Ukrajiny stať sa európskym štátom.
Z medzinárodného hľadiska by po podpise nasledovalo veľmi ťažké obdobie pre Ukrajinu. Predpovedať reakciu Ruska na stratu dôležitého partnera je veľmi ťažké, ale už spomínané sprísnenie colných kontrol a ďalšie obštrukcie v obchode by Ukrajinu stáli mnoho peňazí. Pomoc zo strany EÚ na uhladenie ruských tlakov bude v nedohľadne za barikádou ratifikácie. Zároveň občianske protesty na východe Ukrajiny, časti, ktorá najsilnejšie prejavuje svoju spätosť s Ruskom, môžu znamenať ďalšie vyhrotenie situácie. Na druhej strane stojí otázka, či podpisom asociačnej dohody EÚ nepotvrdí svoju nedôslednosť a neschopnosť reálne meniť veci a nestratí tým časť svojho dosahu na Ukrajinu.
Dôvodov, prečo sa s ratifikáciou môže vyskytnúť veľký problem, je viacero: V prvom rade, úprimne povedané, ľudia v strednej Európe vedia o Ukrajine málo a ľudia v západnej… menej. Ratifikovať zmluvu budú národné parlamenty a pokiaľ médiá budú písať o Ukrajine ako o pekelnej diere, tak našim západným susedom možno vyčítať nezáujem o ratifikáciu len ťažko. Ďalej treba zobrať do úvahy nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 a končiaci mandát Barrosovej Európskej komisie v tom istom roku. Summa summarum, aj podľa pozitívnejchších predpovedí sa celá vec pohne niekam ďalej tak najskôr do dvoch rokov.
Treba si však uvedomiť dôležitosť a silu novembrovej asociačnej dohody: Za prvé je to dokument, ktorý dáva bezprecedentnú moc EÚ nad domácimi záležitosťami nečlenského štátu. Za druhé obsahuje oveľa viac ako len dohodu o zóne voľného obchodu – zavádza právne záväzný rámec umožňujúci regulácie a vynútenie istých ustanovení. Toto všetko definitívne znamená umieráčik (umíráček) pre Ruský vplyv.
Nerád predpovedám katastrofické scenáre, ale v prípade, že k podpisu dohody v novembri nedôjde, môžme očakávať hlavne negatívny vývoj pre EÚ, čo sa týka jej vzťahu s východnými susedmi. Čaká nás strata vplyvu EÚ na Ukrajinu, neúnosný tlak Ruska a zlyhanie Východného partnerstva.
Ukrajina dnes stojí nad dvoma kopcami a čas na rozhodnutie, či sa skotúľať na západ, či na východ, sa nepríjemne kráti.
Martin Lukáč je odborný spolupracovník think-tanku Evropské hodnoty.
